Obnoviteľné zdroje majú prednosť

Ešte minulý rok som rozmýšľala, že si kúpim kovové špirály do paradajok – nie su z plastu ale z kovu, ktorý sa bude dať recyklovať, tak som si povedala, že prečo nie…

Túto jar mi to však už nepríde ako dobrý nápad – kovové (či už hliníkové, oceľové alebo nerezové) drôty – to znamená, že musela byť niekde (v drvivej väčšine prípadov v Číne) vyťažená železná alebo hliníková ruda, následne roztavená a prevezená loďami k nám – na Slovensko.

Ťažba rudy to však nie je ako hranie sa s pieskom – pozrime sa, čo ostalo po ferozliatinárskych závodoch v Istebnom na Orave, či  po hlinikárni v Hliníku nad Hronom… Niekde na ďalekom východe to s ekológiou nebude o nič lepšie a obávam sa, že to bude výrazne horšie 🙁 Prevoz cez pol sveta – ďalšia spotreba neobnoviteľných zdrojov kvôli pár minútam času a neprekonanej lenivosti…

A tak sme tento rok do hrachu opäť dávali  palice, čo ostali po topinambure (vyzerajú ako hrubý rákos) a k paradajkám a k fazuli opäť zasadíme lieskové palice 🙂

PS: Na uväzovanie paradajok už pár rokov používam natrhané pásy zo starých bavlnených posteľných obliečok – nezarezávajú sa do stoniek ako špagát a po použití môžu ísť na kompostovisko…

 

Čistenie hlavne v kúpelni

Už nejaký ten čas nechodím do klasických drogérií – zistila som, že si tam vlastne nemám čo kúpiť. Niektoré čističe som nahradila ekodrogériou, ktorú objednávam cez internet vo veľkých baleniach a iné jednoducho tým, čo doma bežne máme.

Sóda bikarbóna dokonale nahradí všetky čistiace mlieka typu Cif. Stačí troška nasypať na umývadlo, obkladačky  alebo WC dosku a pretrieť utierkou.

Tiež sa s ňou dá vyčistiť pripálený hrniec – stačí posypať hrniec, naliať vodu a nechat prevrieť.

Rovnako aj rúra na pečenie. Stačí nasypať  a postriekať octom. Nechám pôsobiť aspoň 30 minút a potom to ide ľahko.

Kyselina citrónová má podobné vlastnosti ako ocot, ale vyzerá ako cukor, takže sa s ňou ľahšie manipuluje, nesmrdí a dávka potrebná na jeden rok čistenia Vám zaberie miesto ako dva zaváracie poháre. Je skvelá na čistenie rýchlovarnej kanvice a práčky od vodného kameňa.

A je z nej úplne najlepší WC čistič – stačí nasypať do WC misy,  nechať pôsobiť (od 10 minút po pár hodín, podľa toho, ako sa dostanem späť k čisteniu) a vykefovať. Hotovo.

Ani kyselinu citrónovú ani sódu bikarbónu však nekupujem v potravinách – je zbytočne drahá a zvyčajne v príliš malých baleniach. Väčšie balenia sa však dajú kúpiť v niektorých obchodoch (napr. DM drogérii) alebo vo firmách zaoberajúcich sa velkoobchodom s chémiou. Na http://www.pgchem.sk/ nájdete balenia od 0,5kg. Ja kupujem rovno 25kg balenia na http://www.slovchema.sk/.

25kg balenie by bolo pre mňa samotnú tak na 20 rokov, takže objednávam pre celé okolie 🙂 Na jednu rodinu to vychádza po cca 1,5kg sódy aj kyseliny na 1rok.  Produkcia odpadu takmer žiadna, ak nerátam tie dve vrecia, v ktorých príde 50kg chémie.

Cena čistiacich prostriedkov na vyššie spomenuté účely na 1 rok pre domácnosť s deťmi je cca 4€. A to už stojí za úvahu, nie?

Semiačka

Ako slnko získava na sile, ťahá ma to do záhrady…Plánujem, hrabem, kopem, vysievam…

Apropo semiačka – dnes som si uvedomila, že aj pri vyberaní semienok by som mala viac rozmýšľať, ak nechcem plniť odpadkový kôš.

Niektoré boli iba v papierovom obale, niektoré výrobca zabalil nielen do papiera, ale ešte aj do viacvrstvového obalu.

Prezrela som všetky balíčky semienok, čo som doma mala a zdá sa, že niektorí výrobcovia častejšie používajú iba jeden obal, aj keď to neplatí pre danú značku vo všetkých prípadoch. Iní výrobcovia naopak systematicky balia všetky druhy semienok do dvoch obalov. Takto sú balené semienka Vilmorin a Nohel Garden.

Do jedného papierového obalu boli väčšinou zabalené semienka od Seva Moravia, Seva Flora a Seva Seed.

Seva Flora mi odpísala, že niektoré druhy semien musia baliť do dvoch obalov kvôli legislatíve a v snahe udržať dobrú kvalitu semien viac rokov.

Moravo Seed balí do dvojitého obalu semená, ktoré sa počítajú na kusy a maličké semená. V minulosti sa vraj používalo lepidlo na papier, ktoré znižovalo klíčivosť semien, a preto sa prešlo na dvojité balenie. Dnes už sa používa iné lepidlo, ale dvojité balenie pri viacerých druhoch ostalo 🙁

Seva Moravia dáva do dvoch obalov iba semienka s celkovou gramážou okolo 1g, aby nezapadli medzi spoje vreciek. Sem patria napríklad uhorky, paradajky, paprika – takže je to skôr výnimka 🙂

 

Ďalšou ekologickou možnosťou sú rôzne burzy a predajcovia pôvodných odrôd a semien z vlastnej produkcie. Ale zatiaľ som sa k nákupu od nich neodhodlala. Ak máte reálne skúsenosti s pestovaním zeleniny zo semienok od nich, budem rada, ak sa o ne podelíte 🙂

Jarná brigáda

Niekedy stačí málo na to, aby ste zažili nezabudnuteľné popoludnie s kamarátmi, naučili deti niečo o prírode a ekológii, pomohli krajine okolo… Napríklad zorganizovať takú spoločnú čistiacu jarnú brigádu…

Potrebujete:

  • dohodnúť sa s obcou, kam s vyzbieraným odpadom, ak ho bude viac ako znesú kontajnery
  • vrecia na odpad – najlepšie 120l z pevného hrubého plastu
  • pracovné rukavice pre každého účastníka
  • igelitové tašky pre deti, aby do nich zbierali priebežne odpad a nemuseli stále naháňať dospelých s vrecami
  • sladká, slaná a iná motivačná odmena pre účastníkov
  • vozík na zvoz odpadu

Zápis z našej brigádnickej soboty:

4 km cesty medzi dvoma dedinami, 4 dospelí a 7 detí vo veku 1 až 9 rokov, 150 minút zbierania.

Výsledok: 13 x 120l vriec v plne naloženom vozíku…


Ďakujeme za krásne poobedie, Lenka a rodina 🙂

Ale zdá sa, že o rok budeme mať opäť čo zbierať – pri spiatočnej ceste už bola na ceste čerstvo vyhodená plechovka od piva …

Odpadové prechádzky

Už sa stalo zvykom v našej rodine, že na výlety berieme tašku alebo vrecko na odpad, ktorý nájdeme pri potulkách prírodou (a niekedy nájdeme aj tašky hneď na začiatku prechádzky niekde zavesené na kríkoch)…
Ale na jar, keď zmizne sneh a ešte nestihli byliny vyrašiť a zakryť dôsledky ľudskej lenivosti, nedbalosti a hlúposti, naplníme tašiek rovno niekoľko (dnes to je pekná prehliadka obchodných reťazcov :-D)
 

Tak málo stačí  a aký veľký efekt to má…

Veľké skládky je  možné nahlásiť cez aplikáciu TrashOut. Po jej stiahnutí do mobilu stačí skládku odfotiť, odkliknúť približné množstvo a druh odpadu a odoslať. Aplikácia už sama doplní GPS súradnice. Údaje TrashOut pomôžu samosprávam, environmentálnym organizáciám a odpadovým spločnostiam v regióne. A teda aj nám a prírode . Jednoduchšie to byť nemôže.

PS: Okrem vrecka na odpad si treba zobrať so sebou aj rukavice. Najlepšie kožené pracovné – v obchodoch pre kutilov a v železiarstvach ich je dosť. Pre deti sa nám osvedčili Jay KIDS Červa.

Zbieraniu odpadu ZDAR!

Olej a masť

Keď sme začali stavať dom, museli sme odstrániť skládku komunálneho odpadu po susedoch v jednej časti. Veľkú časť tvorili sklenené fľaše od oleja. Pamätáte sa ešte na ne? Boli zelené alebo hnedé, valcovité s „faldíkmi“ pod hrdlom. Po 10-15 rokoch, čo ležali niekde pod stromami som ich s pokojným svedomím odniesla do zberu skla – ešte majú pred sebou dlhý život.

Nie som zástanca regulácií, ale za zákaz predaja oleja v  plastových obaloch by som dvihla ruku.  Ak si aj kúpite olej v PET fľaši, po jeho minutí končí v komunálnom odpade – na každej zbernej nádobe na plasty je napísané, že tam nepatria plasty znečistené od oleja. A už ste skúšali vyčistiť zaolejovanú PET fľašu?

Bravčovú masť už kupujem priamo od výrobcu v sklenenej fľaši alebo si moji rodičia ešte dajú tú námahu a vytopia vlastnú. Lenže masť do palaciniek či bábovky nedám, a tak musím kúpiť olej. Lenže aký? Okrem špeciálnych za studena lisovaných olejov, ktoré sa u nás predávajú v skle, všetky ostatné oleje a tuky kúpite iba v plastovom obale.

Takže aké sú možnosti?

  1. Kúpiť olej v 5l bandaske – pri našej spotrebe oleja ju budeme míňať aspoň pol roka. Pol roka bude olej v kontakte so vzduchom, kde prebieha oxidácia oleja a jeho znehodnocovanie. Ekológia alebo zdravie?
  2. Poobzerať sa po oleji v  sklenených fľašiach – žiaľ, v supermarketoch v meste som stolový olej v skle nenašla.
  3.  Poobzerať sa po oleji v kovových bandaskách – ten na Slovensku tiež nenájdete. Ale Rakúsko je za rohom a tam ich majú niekoľko druhov. Takže aspoň pre nás je dilema vyriešená, keďže do Rakúska raz za čas zabehneme.

Lenže čo ostatní? Čo s tým množstvom plastového odpadu, ktorý vzniká po spotrebovaní oleja?

Bryndza a syry

Jedným zo spôsobov, ako ušetriť obalový materiál, je nakupovať vo veľkom. Napríklad aj také výrobky ako je bryndza alebo syr.

Do nášho miestneho dedinského obchodu raz týždenne vozia nepasterizovanú bryndzu, ktorú bežne v supermarkete nekúpim alebo len v malých baleniach – stačilo si objednať celé 2kg balenie, doma si bryndzu rozdeliť do pohárov a zamraziť…

Podobne sa dajú nakupovať syry, mäso a mäsové výrobky.

Nakupovanie vo veľkom je naozaj eko (ekologické aj ekonomické), pretože ušetrím

  • obalový materiál
  • čas  – potom už len chodím do mrazáka, nie do obchodu
  • peniaze  – ak je to možné, využívam akcie

Bavlnené obrúsky a servítky

Obrúsky akosi patria k stolovaniu. Scéna takmer každého filmu z vyššej spoločnosti: Dáma či pán si sadne k stolu, zoberie servítku z taniera alebo pohára, jemne ju preloží na polovice a položí vedľa príboru – to je začiatok slávnostného obeda, večere.

A všimli ste si,  z čoho sú vyrobené?

 

S papierovými obrúskami podobné ako s papierovými vreckovkami,  a tak sme papierové servítky chceli vymeniť za bavlnené. Výber však nie je ani zďaleka taký široký, ako je to pri látkových vreckovkách. Cena je tiež pomerne vysoká. Bavlnené servítky sú jednoducho znakom luxusu.

A tak znova prišiel na rad šijací stroj.

Tradičné sú servítky z jednofarebnej látky – bavlnené, saténové, hodvábne. Moderné hýria vzormi a farbami. Existuje množstvo spôsobov, ako sa dajú poskladať  – a na stole pôsobia naozaj elegantne.

Pôvodne som zamýšľala ostať verná tradícii, ale pri troch deťoch a ekologických čistiacich práškoch by na nich bolo vidieť každý fliačik – praktickejšie sú teda látky s potlačou, ideálne nepravidelnou. A ak máte radi paradajky, kečup a jedlá z nich ako my, oceníte servítky s odtieňmi oranžovej, červenej a hnedej 🙂

Kým klasické servítky sú štvorcové, moje sú trojuholníkového tvaru – bol to kompromis medzi funkčnosťou, estetikou, spotrebou materiálu a jednoduchosťou šitia.

Vystrihla som si štvorce cca 25 x 25cm až 28x28cm  – rozmer som prispôsobila podľa šírky látky. Preložila som na polovicu a z rubovej strany prešila okraje (okrem malého kúska, aby sa dali trojuholníky prevrátiť na lícnu stranu). Po prevrátení som ich ešte preštepovala jednoduchým stehom. Hotovo.

 

Dobrú chuť 🙂

Vreckovky

Neviem ako Vy, ale ja som sa naučila žehliť na vreckovkách. Nakropiť, zrolovať, počkať, ožehliť, poskladať… Každotýždenný rituál dievčatka aj puberiačky.

Až kým som neprišla na internát – zvíťazila lenivosť a pohodlnosť, a naučila som sa používať papierové vreckovky. To mi trvalo pár rokov. Ochotne som prala látkové plienky, ale papierových vreckoviek som sa zrieknuť nechcela – veď tie bavlnené sú prežitok… A môj otec len pohoršene krútil hlavou, ako môžem utierať deťom soplíky papierom.

Až pri čítaní jedného porovnania mi to docvaklo: Na výrobu papierovej vreckovky sa spotrebuje cca 2,1l vody . Na výrobu bavlnenej vreckovky treba 165l vody, pretože pestovanie bavlny je náročné na spotrebu vody.  A potom ju ešte treba prať. Ale ak to prerátame na jedno použtie vreckovky, ktorú viete použiť až 520-krát, spotreba vody je niečo málo viac ako 0,5l. Spotreba energie na výrobu bavlnenej vreckovky je síce 0,78kWh a na výrobu papierovej iba 0,013kWh, ale prerátané na jedno použitie je  spotreba el. elnergie 0,04kWh. A ak prádlo nesušíte v sušičke ale na šnúre, ušetríte ešte polovicu.

Nemenej dôležitý aspekt je odpad – po jednej nádche môže vo Vašom smetnom koši skončiť vcelku pekná kôpka plastu. Papier z vreckoviek sa už recyklovať nedá, takže skončí alebo v komunálnom odpade alebo v kompostéri. V odpadových vodách tiež skončí množstvo bielidiel, chemikálií a zmäkčovačov, ktoré boli použité na výrobu mäkkej, bielej a voňavej vreckovky. V porovnaní s bavlnenou vreckovkou tak končí v prírode až 26-krát viac odpadu prerátaného na 1 použitie vreckovky. Vcelku dosť, nie?

A tak sme doma vymenili papierové vreckovky za bavlnené (konopné by boli ešte ekologickejšie, ale tie som zatiaľ v obchode nenašla) a žehliť sa učia naše deti 🙂

PS: Aby bolo porovnanie úplné, mala by som prerátať aj finančnú návratnosť. Snáď sa k tomu raz dostanem – alebo ste už ten prepočet niekde našli či urobili?  😉

Triedenie odpadu

Komunálny odpad sa u nás vynáša raz týždenne, ale keďže bývame ďalej od cesty, smetiari k nám nechodia. A tak všetko odkladáme do zberných nádob (osvedčili sa nám 300l plechové sudy) a vyvážame na zberný dvor sami. Čím viac odpadu vyprodukujeme, tým častejšie tam musíme ísť. A keďže to nie je žiadna zábava, snažíme sa toho odpadu vyprodukovať čo najmenej 🙂

Už v Bratislave sme bez problémov triedili množstvo odpadov a bolo prirodzené, že v tom budeme pokračovať aj v novom bydlisku. Na rozdiel od mesta, v dedine sa neseparujú viacvrstvové obaly (tetrapaky) ale navyše pribudol kôš na kovy.

Aby bolo triedenie jednoduché a efektívne, kuchyňu som už navrhovala s tým, že pod umývadlom budú dve zásuvky vyhradené na separovanie odpadu a na uskladnenie zemiakov a cibule.

Tým pádom mám koše vždy po ruke a bez problémov do nich vedia odpad vložiť aj deti

 

Urobila som si malý prehľad odpadov, ktoré sa objavili u nás za posledné dni a rozpis, kam ich triedime:

  • papier
    • kancelársky – množstvá aké môžu produkovať iba rodiny s deťmi, ktoré milujú kreslenie 🙂
    • písanky a pracovné zošity detí
    • obalový – výplne z balíkov, vrecká z obchodu,
    • kartóny – obaly od čajov, granka…
    • letáky
  • plasty – mikroténové vrecká zo zeleniny, ovocia, pečiva, nákupná taška, kelímky z jogurtov; Zbaviť sa práve tejto skupiny odpadov bude najväčšia výzva.
  • kovy –  alobalové viečka z jogurtov, smotany, konzerva z olív, kukurice
  • sklo – pár črepín z rozbitej fľaše, fľaša z vína, fľaša z kečupu.
  • nebezpečný odpad – toho zvyčajne veľa nemáme – baterky, žiarivky,
  • bioodpad-  vo väčšine domácností tvorí bioodpad asi 1/3-1/2 objemu komunálneho odpadu. Dnes už by mala takmer každá domácnosť bioodpad kompostovať. My ho však ešte ďalej delíme a zhodnocujeme:
    • pre králiky- šupky z koreňovej zeleniny, listy zo šalátov, ohryzky z jabĺk a hrušiek
    • pre sliepky – na tento účel mám vyčlenený jeden smaltovaný hrniec, ktorý je stále po ruke a  zbytky z jedla, potraviny po záruke
    • do kompostu – šupky z citrusových plodov, zemiakov, cibule, papierové vreckovky a všetko ostatné, čo nezožerú králiky a sliepky 🙂

A všetko ostatné, čo sa nám nepodarilo vytriediť, putuje do komunálneho odpadu…A potom na skládku, kde sa bude dlho rozkladať. Práve preto je mojou snahou sa vyhnúť tvorbe odpadu ako to len bude možné…

PS: U rodičov miesta na separovanie odpadu veľa nebolo, tak to vyriešili taškou Sakatri. Nezaberá veľa miesta a akurát sa im tam vôjde odpad z celého týždňa pekne rozdelený podľa druhu 🙂

 

Začíname

V roku 2011 sme sa s troma deťmi rozhodli odsťahovať z Bratislavy na kopanice. O rok neskôr sme sa pustili do stavby domu so slamenou izoláciou a  toto je blog o tom, ako bývame a žijeme, aké máme radosti aj starosti, ako sa snažíme znižovať odpad, ktorý produkujeme (aj keď na týchto, týchto alebo týchto sa zatiaľ nechytáme :), ako chováme pár zvieratiek a rýpeme sa v zemi našej skoropermakultúrnej záhrady, čo vyrábame a kutíme…

Budem rada, ak sa pridáte aj Vy a budete zdieľať svoje nápady, postrehy a pripomienky, otázky, tipy a triky 🙂