Bavlnené obrúsky a servítky

Obrúsky akosi patria k stolovaniu. Scéna takmer každého filmu z vyššej spoločnosti: Dáma či pán si sadne k stolu, zoberie servítku z taniera alebo pohára, jemne ju preloží na polovice a položí vedľa príboru – to je začiatok slávnostného obeda, večere.

A všimli ste si,  z čoho sú vyrobené?

 

S papierovými obrúskami podobné ako s papierovými vreckovkami,  a tak sme papierové servítky chceli vymeniť za bavlnené. Výber však nie je ani zďaleka taký široký, ako je to pri látkových vreckovkách. Cena je tiež pomerne vysoká. Bavlnené servítky sú jednoducho znakom luxusu.

A tak znova prišiel na rad šijací stroj.

Tradičné sú servítky z jednofarebnej látky – bavlnené, saténové, hodvábne. Moderné hýria vzormi a farbami. Existuje množstvo spôsobov, ako sa dajú poskladať  – a na stole pôsobia naozaj elegantne.

Pôvodne som zamýšľala ostať verná tradícii, ale pri troch deťoch a ekologických čistiacich práškoch by na nich bolo vidieť každý fliačik – praktickejšie sú teda látky s potlačou, ideálne nepravidelnou. A ak máte radi paradajky, kečup a jedlá z nich ako my, oceníte servítky s odtieňmi oranžovej, červenej a hnedej 🙂

Kým klasické servítky sú štvorcové, moje sú trojuholníkového tvaru – bol to kompromis medzi funkčnosťou, estetikou, spotrebou materiálu a jednoduchosťou šitia.

Vystrihla som si štvorce cca 25 x 25cm až 28x28cm  – rozmer som prispôsobila podľa šírky látky. Preložila som na polovicu a z rubovej strany prešila okraje (okrem malého kúska, aby sa dali trojuholníky prevrátiť na lícnu stranu). Po prevrátení som ich ešte preštepovala jednoduchým stehom. Hotovo.

 

Dobrú chuť 🙂

Obaly na učebnice a zošity

Priznám sa, že nerozumiem tomu, prečo sa má obaľovať do plastu práve zošit, ktorý je iba môjho dieťaťa a po skončení školského roka (v tom lepšom prípade) skončí v zbere papiera. Preto som dcére v prvej triede ani učebnice ani zošity na začiatku roka neobalila.  Moje ekocítenie sa nestretlo s pochopením učiteľov, a tak sme začali obaľovať do papiera…Vydržalo mi to asi týždeň, kým som nemusela obaliť matematiku ešte raz…Ale v druhom ročníku pribudli učebnice, ktoré sa mali vracať a to som si už netrúfla veriť, že na konci roka budú vyzerať bez obalu ako na začiatku roka. A tak som vytiahla šijaci stroj a prvý obal bol na svete.

Dnes už všetky učebnice aj niektoré zošity obaľujeme do originálnych bavlnených obalov. Každé dieťa si mohlo vybrať látku, akú chcelo – základ bol, aby sa mi páčili.

Vyrobiť obal je otázka asi 15 minút. Na pevné knihy, hrubšie písanky je vhodná pevná látka (závesovina), na tenké zošity, skôr košeľovina. Látku treba pred šitím oprať, aby sa zrazila a pri ďalšom praní sa už zmenšovať nebude.

Odmerala som učebnicu a pridala cca po 10ccm po stranách na vrecká (menej neodporúčam, lebo sa obaly ľahko vyzliekajú) a cca po 3 cm na horný a dolný okraj.

Celý obdĺžnik som obšila a dvakrát zahla.

 

Prišila som vrecká – vždy meriam presne na knihu. Pri niektorých obaloch som dávala aj gumu – dĺžka gumy = výška knihy +6cm a všila som ju do jedného vrecka.  Deti tak mohli učebnice zafixovať proti náhodnému otvoreniu.

Zatiaľ som menovky nešila – deti si učebnice pamätajú podľa tvaru. Ale ak by bolo treba, prišila by som z bielej bavlny a napísala fixou na textil.

Hotovo.

O rok ich len operiem a došijem pár nových obalov na nové učebnice 🙂