Doska na krájanie – drevená alebo plastová?

Najdôležitejšia pomôcka šéfkuchára je poriadny ostrý nôž. Ale ten môže dobre pracovať len vtedy, ak má bezpečnú a kvalitnú dosku na krájanie (lopár, lopárik, denko…). Bezpečnú v tom zmysle, že sa na nej nebudú množiť baktérie, ktoré by následne mohli spôsobiť žalúdočné a črevné problémy – Salmonela, E coli, Listieria, Campylobacter, zlatý stafylokok…

Do úvahy prichádzajú viaceré materiály. Kým sklo a nerez sú z hľadiska zdravotnej nezávadnosti najlepšie, nôž sa im nepoteší – rýchlo ho zatupia. Ostávajú plastové a klasické drevené dosky. Ktorá z nich je lepšia?

Ekologická stránka je jasná – plastové dosky sú síce lacnejšie a žiaria farbami, ale iba niektoré sú recyklovateľné (záleží od použitého plastu – silikón sa recyklovať nedá) a  životnosť je tiež otázna. Ale čo ak počas používania sú bezpečnejšie? Predsa nebudeme riskovať zdravie kvôli ekológii….

Všimli ste si, ako vyzerajú plastové dosky po pár mesiacoch používania? Dva ilustračné obrázky zo stránky http://blog.mcclureblock.com/wood-vs-plastic-cutting-boards-the-great-culinary-debate/ hovoria za všetko:

 

Vyzerá Vaša doska podobne? Pravdepodobne všetky chýbajúce plastové čiastočky skončili vo Vašom tanieri. O vplyve plastov na naše zdravie napíšem viac inokedy – ale nebude to príjemné čítanie.

A ako je to s baktériami? Na veterinárnej škole v Kalifornii robili výskum a zisťovali, z ktorého materiálu sa dajú baktérie lepšie odstrániť. Z novej plastovej to bolo výrazne lepšie ako z drevenej. Ale akonáhle sa objavili na plastovej doske škrabance od noža, z nich sa baktérie prakticky nedali dostať von a množili sa v nich. Pri dreve to bolo inak – v zárezoch a škrabancoch sa baktérie síce nachádzali, ale nedokázali sa v nich množiť až hynuli (ostali akoby zavreté v rezoch). Takže v konečnom dôsledku bolo baktérií na drevenej doske výrazne menej ako na plastovej. Porovnávali sa 4 rôzne druhy plastu a 10 druhov tvrdého dreva a drevo z testu vždy vyšlo lepšie.

Z akého dreva by doska mala byť? Z tvrdého – aby ste nejedli triesky 😀 Teda breza, orech, čerešňa, dub, buk, jaseň alebo z bambusu. Môžu byť lepené alebo z jedného kusa. Na jednej strane sú lepené kvalitnejšie – menej sa krútia a viac vydržia. Na strane druhej bez lepidla = bez nebezpečnej chémie.

A ako najlepšie vyčistiť dosku?  Jedni tvrdia, že drevenú dosku môžete na chvíľu vložiť do mikrovlnky, ale nesmie obsahovať kovové časti. Iní  to naopak neodporúčajú a tvrdia,že stačí horúca voda a saponát (samozrejme, že ekologicky rozložiteľný :-). Ale všetci sa zhodnú, že ju nesmiete umývať v umývačke riadu. To by Vám dlho nevydržala. Pachy z dosky odstránite citrónom alebo octom a pravidelne by ste ju mali natierať horúcim jedlým olejom – poteší sa, a Vy sa budete môcť tešiť z jej dlhého života…

PS: Najlepšiu dosku nekúpite v obchodnom dome, ale od remeselníkov na trhoch 🙂

Nakupovanie

Ak nakupujete v obchode pečivo, ovocie a zeleninu, máte na výber medzi mikroténovými vreckami a papierovými. Ak sa chcete vyhnúť plastom, siahnete po papierových a hoci sa môže zdať, že papierové vrecká sú lepšie ako mikroténové, ich ekologická stopa je väčšia (ťažba dreva, výroba papiera, preprava) – museli by ste ich použiť aspoň trikrát. To je ale pri ich kvalite takmer nemožné. Taktiež mnohé vrecká, najmä na sladké a slané pečivo sú kombinované – papier a plast. Nie, nejde o celofán, ktorý by sa rozložil. Zistíte to tak, že vrecko ponoríte do vody. Celofán vodu nasaje ako papier, plast sa nezmení.

Takže čo teraz?

Základ je odmietať odpad už na vstupe – nakupovať do vlasných vreciek a tašiek. Ja ich mám niekoľko, keďže nakupujem „po ceste“. Tašky a vrecká musia byť v kabelke, batohu aj v aute, aby boli kedykoľvek poruke.

Nákupných látkových tašiek je dnes na trhu už nepreberné množstvo, takže dostať sa k nejakej nie je problém.

Pečivo (rožky, žemle, chlieb) kupujem do ušitých bavlnených vreciek 30x40cm na zaťahovanie (môžete ich ušiť zo staršieho posteľného prádla) alebo do bavlnených tašiek. Kúpiť sa dajú napríklad tu.

Vrecká na zeleninu som si pôvodne ušila z juty, pretože na trhu žiadne sieťové ešte neboli a záclona sa mi na tento účel zdala predsa len trošku tenká. Ale dnes si už myslím, že by to zvládla. Ak nešijete, na trhu sú už aj bavlnené sieťové vrecká  a tašky prípadne vrecká z umelých materiálov. Vrecká potrebujete aj na nákup 3kg jabĺk aj na 2 citróny. Preto sa oplatí ich mať viac vo viacerých veľkostiach.  Mnohé druhy sezónnej zeleniny sa dajú nakupovať na kusy, zväzky.

Najväčší oriešok bolo vyriešiť nákup sladkého a slaného pečiva. Áno, viem, že nie je zdravé, ale keď ho máme tak radi, čo s tým? 🙂
Posledný prírastok v našej zbierke vreciek je teda vrecko na takéto pečivo. Je ušité z husto tkanej záclonoviny (organza nie je dobrá, pretože jej oká sú dostatočne riedke na to, aby cez ne prepadli omrvinky) a je jednoducho skvelé – je ľahučké, malé, ľahko sa perie a ešte jednoduchšie suší.

Niekde som si prečítala, že látkové vrecká by sa mali použiť aspoň 130-krát, aby sa ich ekologická stopa vyrovnala tým mikroténovým. Oranžovú tašku už používam asi 8 rokov, jutové vrecká asi 5 rokov a o životnosť ostatných sa tiež neobávam 🙂

Kŕmenie vtáčikov v zime

Kŕmenie vtáčikov v zime je vďačná náučná aktivita pre deti. Aby sme mohli pozorovať vtáčstvo nepretržite, kŕmidlo sme postavili asi 2m pred okno.

Závesnú časť sme vyrobili zo zajačieho pletiva – vtáky oň ľahko zachytia a ľahko sa do neho dopĺňa loj alebo zmes semiačok zaliatych bravčovou masťou. Sem sa dá zavesiť aj jablko pre drozdy.

Druhá časť je so zásobníkom na suché semená. Vo vnútri krabičky je naklonená rovina, aby semená padali ku otvoru, z ktorého si ich vtáčiky vyberajú.

A tu je prehľad našich tohtoročných návštevníkov:

A ešte malá poznámka – vtáky prikrmujeme, ak je súvislá snehová prikriývka aspoň týždeň. Vtedy smelo môžete prikrmovať bravčovým alebo hovädzím lojom, semienkami slnečnice, maku, ľanu, konope, ovsenými vločkami, …Určite však nie pečivom, slaninou, zvyškami jedla – vtáky by mohli uhynúť…

Ak však už sneh zmizol, ďalej neprikrmujte…Vtáčiky teraz budú zbierač hlavne rôzne larvy škodcov, ktoré by inak ostali na stromoch a na zemi a cez leto by robili šarapatu

V lete sú vtáčiky zvyčajne schované v korunách stromov a je ich iba počuť – vďaka krásnej aplikácii ich už budeme vedieť identifikovať podľa spevu 🙂