Neviem ako Vy, ale ja som sa naučila žehliť na vreckovkách. Nakropiť, zrolovať, počkať, ožehliť, poskladať… Každotýždenný rituál dievčatka aj puberiačky.
Až kým som neprišla na internát – zvíťazila lenivosť a pohodlnosť, a naučila som sa používať papierové vreckovky. To mi trvalo pár rokov. Ochotne som prala látkové plienky, ale papierových vreckoviek som sa zrieknuť nechcela – veď tie bavlnené sú prežitok… A môj otec len pohoršene krútil hlavou, ako môžem utierať deťom soplíky papierom.
Až pri čítaní jedného porovnania mi to docvaklo: Na výrobu papierovej vreckovky sa spotrebuje cca 2,1l vody . Na výrobu bavlnenej vreckovky treba 165l vody, pretože pestovanie bavlny je náročné na spotrebu vody. A potom ju ešte treba prať. Ale ak to prerátame na jedno použtie vreckovky, ktorú viete použiť až 520-krát, spotreba vody je niečo málo viac ako 0,5l. Spotreba energie na výrobu bavlnenej vreckovky je síce 0,78kWh a na výrobu papierovej iba 0,013kWh, ale prerátané na jedno použitie je spotreba el. elnergie 0,04kWh. A ak prádlo nesušíte v sušičke ale na šnúre, ušetríte ešte polovicu.
Nemenej dôležitý aspekt je odpad – po jednej nádche môže vo Vašom smetnom koši skončiť vcelku pekná kôpka plastu. Papier z vreckoviek sa už recyklovať nedá, takže skončí alebo v komunálnom odpade alebo v kompostéri. V odpadových vodách tiež skončí množstvo bielidiel, chemikálií a zmäkčovačov, ktoré boli použité na výrobu mäkkej, bielej a voňavej vreckovky. V porovnaní s bavlnenou vreckovkou tak končí v prírode až 26-krát viac odpadu prerátaného na 1 použitie vreckovky. Vcelku dosť, nie?
A tak sme doma vymenili papierové vreckovky za bavlnené (konopné by boli ešte ekologickejšie, ale tie som zatiaľ v obchode nenašla) a žehliť sa učia naše deti 🙂
PS: Aby bolo porovnanie úplné, mala by som prerátať aj finančnú návratnosť. Snáď sa k tomu raz dostanem – alebo ste už ten prepočet niekde našli či urobili? 😉
